Predkovia mojej babičky pochádzali z drsných podmienok Telgárdu.
V týchto geografických šírkach neboli ani najextrémnejšie vrtochy počasia ničím výnimočným, a preto bolo pestovanie plodín veľmi náročné.
Napriek tomu však dokázali vyvinúť inovácie, ktoré im pomohli prežiť.
Na jednu z nich som si spomenul len pred pár rokmi, a hoci neviem presne ako, funguje to!
Dedov kameň Skôr, než som túto metódu použil, úrodu sliviek som mal len každé 2-3 roky, a niektoré stromy mi dokonca nerodili ešte dlhšie.
Manželka spomenula, že dedo vždy dával pod snové stromčeky kamene.
Zobrali sme teda pár väčších kusov kameňov a išli sme sadiť.
Keď sme sadili mladé stromčeky, jednoducho sme vykopali jamu a kameň sme vložili blízko k koreňom slivky.
Potom sme nahrnuli hlinu a na vrch rozložili vrstvu mulču.
Na slivky sme jednoducho zabudli a nechali sme ich žiť svojím životom.
Na ďalší rok som odtrhol kvety a púčiky, aby sa slivka nevysilila, a nechal som ju naďalej rásť a pevnieť.
Na ďalší rok sme mali z okolia jedinú úrodu; jarné mrazy susedom vykynožili úrodu, no my sme mali sliviek dosť na rozdávanie.
Aj počas ďalšej jari som si všimol, že napriek mojim obavám, jarné mrazy slivku nepoškodili, a v lete sme sa dočkali plodov.
Žiadna mágia Deda metódu s kameňom naučil jeho otec, ktorý bol celý život odkázaný len na to, čo dopestoval.
Kameň vraj má vplyv na lepšie upevnenie koreňov a nielen to, pomáha lepšie distribuovať teplo od koreňov až po konáre a mladé výhonky.
Strom si tak dokáže zachovať vyššiu teplotu, a mráz mu neublíži.
Hoci neviem presne popísať proces, ako to funguje, dedo jednoducho hovoril, že kameň pomáha stromu prežiť mráz.
Tiež zabezpečí, že korene budú silnejšie a pevnejšie.
Ja mám na záhrade len slivky, ale dá sa to použiť aj na iné ovocné stromy.
Roman Š.